|
| Nový Irán – nové problémy |
Pavel Usov | 25.01.2010
|
 |
|
|
Už iba málokto pochybuje, že v blízkej budúcnosti sa Irán stane ďalšou jadrovou mocnosťou. Podľa názoru západných expertov sa tak stane s najväčšou pravdepodobnosťou v roku 2011, čo kardinálne zmení geopolitické rozloženie síl v regióne. Vlastníctvo jadrových zbraní v rukách autoritatívneho Iránu samo o sebe ešte neznamená hrozbu pre mier na Blízkom východe. Jadrovými zbraňami disponujú aj nemenej autoritatívne štáty ako Čína a Pakistan, ale aj Severná Kórea. Nebezpečenstvom je skôr ideologická dominanta iránskej spoločnosti a vládnucej elity, ktorá otvorene vystupuje proti Západu a naďalej verí vo svetovú islamskú revolúciu. Práve táto skutočnosť robí z Iránu politicky nepredvídateľný štát.
Hlavný problém, ktorý trápi západných politikov, spočíva v tom, na čo bude Iránu nová zbraň.
[viac +] |
|
| Iránska „nová éra“ sa nekoná |
| Katarína Mózová | 23.09.2009
|
|
|
|
V kontroverzných júnových voľbách doterajší iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád obhájil svoj mandát. Jeho druhé funkčné obdobie, ktorého sa ujal začiatkom augusta 2009, však preň nezačalo práve najlepšie: po jeho znovuzvolení a spochybnení výsledkov volieb opozíciou v krajine vypukla najhoršia kríza od islamskej revolúcie sprevádzaná masovými protivládnymi nepokojmi. Hoci túto krízu vďaka podpore najvyššieho iránskeho duchovného ustál, jeho politická podpora a obľúbenosť aj v rámci vlastnej strany - Konzervatívnej aliancie, resp. jej súčasti, ktorou je Aliancia budovateľov islamského Iránu - klesá. Zlá ekonomická situácia, násilné potlačenie protestov armádou a uväznenie stoviek demonštrantov, medzi inými aj známych prominentov a účastníkov islamskej revolúcie v 1979, mu na popularite rozhodne nepridali.
[viac +] |
|
| Úloha Turecka v mierovom procese na Blízkom Východe |
| Katarína Mózová | 30.01.2009
|
|
|
|
Snaha zúčastniť sa na riešení regionálnych konfliktov je relatívne novým aspektom tureckej zahraničnej politiky posledných dvoch desaťročí. Členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO), vlečúci sa prístupový proces do Európskej únie (EÚ), situácia v regióne po vojne v Iraku, ale najmä úspešná kandidatúra na post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) na obdobie rokov 2009 – 2010 do značnej miery vysvetľujú tento odklon od dlhodobej politiky nezasahovania, ktorú Ankara ešte donedávna praktikovala. Vzťahy Turecka so susednými štátmi – Arménskom, Bulharskom, Gréckom, Gruzínskom, Irakom, Iránom a Sýriou - možno charakterizovať prinajmenšom ako zložité. V priebehu 13. až 20. storočia sa väčšina krajín susediacich s Tureckom stala na čas súčasťou Osmanskej ríše. Vzťahy s blízkovýchodnými...
[viac +] |
|
| Muammar Kaddáfí, Západ a Rusko – evolúcia vzťahov? |
| Pavel Usov | 24.01.2009
|
|
|
|
„Nová éra v rusko-líbyjských vzťahoch," „ Vojenské zámery Kaddáfiho návštevy v Rusku," „Snahy o zlepšenie vzťahov s Ruskom." Takýmito titulkami informovala západná tlač o návšteve Muammara Kaddáfiho v Rusku. Hodnotenia tejto udalosti zo strany západných analytikov neboli príliš kategorické a prísne vzhľadom na to, že v súčasnosti Líbya udržiava dobré vzťahy s USA a EÚ. Napriek tomu má uvedená návšteva veľký geopolitický význam. Je potrebné vziať do úvahy dôležité geopolitické okolnosti uvedenej návštevy. Návšteva prebiehala od 31. októbra do 2. novembra 2008, v predvečer najdôležitejšej udalosti, ktorá pútala pozornosť celého sveta, konkrétne volieb prezidenta USA. Je otázkou, do akej miery išlo o náhodu alebo cieľavedomý krok líbyjského vodcu. Berúc do úvahy komplikované...
[viac +] |
|
| Zblíženie Líbye so Západom |
| Katarína Mózová | 13.12.2008
|
|
|
|
Veľká líbyjská arabská ľudová socialistická džamahírija – komplikovaný oficiálny názov pre komplikovanú krajinu plnú paradoxov akou je severoafrická Líbya. Pred rokom 1958 sa Líbya, ktorej 95% územia tvorí Sahara, radila k najchudobnejším krajinám sveta. Po objavení nálezísk zemného plynu a ropy a spustení ťažby na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov sa však stala jedným z najbohatších štátov na africkom kontinente – s najvyšším HDP v prepočte na jedného obyvateľa. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia stála Líbya za viacerými atentátmi a teroristickými útokmi v európskych metropolách. Dnes je – oficiálne - jedným z najbližších spojencov Západu v boji proti terorizmu. Otázka, čo bolo príčinou tejto premeny a impulzom k zblíženiu Líbye so Západom...
[viac +] |
|
| Obchod so zbraňami. Dodávatelia a odberatelia |
| Pavel Usov | 12.11.2008
|
|
|
|
Si vis pacem, para bellum
Štáty, národy a ľudstvo vynakladali a vynakladajú najväčšie úsilie na výrobu a predaj zbraní a na vzájomné zničenie. Zdá sa, ako keby štáty sveta boli neustále pripravené na vojnu s neznámym nepriateľom. Každoročne sa vo svete vyrobí približne 8 mil. kusov ľahkých zbraní, 12 mld. patrónov, podľa štatistických údajov pripadá jedna pištoľ na 10 obyvateľov sveta. Každý deň v dôsledku použitia strelnej zbrane zahynie tisíc ľudí. Podľa najnovších údajov Small Arms Survey zomiera v dôsledku použitia strelných zbraní až 500 tis. ľudí ročne. Podľa údajov švédskej organizácie SIPRI, ktorá sa zaoberá problematikou produkcie a obchodu so zbraňami...
[viac +] |
|
| Cyprus: vzostup a pád nových nádejí na riešenie |
| Lenka Peťková | 06.11.2008
|
|
|
|
Stredomorský ostrov Cyprus stojí na rázcestí. Veľa ľudí sa nazdáva, že rok 2008 je významným míľnikom v rozhodovaní o budúcnosti gréckych Cyperčanov a tureckých Cyperčanov. Tieto odvážne očakávania boli ešte umocnené dobrou správou, že rokovania medzi oboma komunitami, ktoré na štyri roky uviazli na mŕtvom bode, sa opäť začali. Obaja lídri, novozvolený prezident gréckeho Cypru Demetris Christofias i prezident tureckého Cypru Mehmet Ali Talat, vyjadrili vôľu pracovať na vytvorení dvojzónovej a dvojkomunitnej federácie, t.j. oživiť myšlienku zjednoteného ostrova. Lenže objavili sa aj zlé správy. Strany nedokázali načrtnúť riešenie prakticky žiadneho z pretrvávajúcich problémov ani po piatich kolách rokovaní. Napriek pozitívnej snahe obnoviť rokovania a symbolickým krokom smerom k zblíženiu, je otázne...
[viac +] |
|
|
|
|
|
