|
| Nové pohyby v regióne južného Kaukazu |
| 13.11.2009
|
 |
|
|
Región južného Kaukazu, ktorý tvoria tri nezávislé štáty – Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko, je súčasťou Spoločenstva nezávislých štátov s množstvom konfliktov miestneho a regionálneho charakteru. Vzhľadom na nepokoje, ktoré pretrvávajú v regióne, sa ekonomiky týchto postsovietskych krajín, napriek bohatším prírodným zdrojom, kvalitnému ľudskému potenciálu a neuveriteľným dvojčíselným prírastkom, nachádzajú na zozname chudobných krajín sveta. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 ekonomiky všetkých troch zakaukazských republík zaznamenali výrazné úpadky. V roku 1992 HDP Arménska zaznamenal pokles približne 42 %...
[viac +] |
|
| Iránska „nová éra“ sa nekoná |
| Katarína Mózová | 23.09.2009
|
|
|
|
V kontroverzných júnových voľbách doterajší iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád obhájil svoj mandát. Jeho druhé funkčné obdobie, ktorého sa ujal začiatkom augusta 2009, však preň nezačalo práve najlepšie: po jeho znovuzvolení a spochybnení výsledkov volieb opozíciou v krajine vypukla najhoršia kríza od islamskej revolúcie sprevádzaná masovými protivládnymi nepokojmi. Hoci túto krízu vďaka podpore najvyššieho iránskeho duchovného ustál, jeho politická podpora a obľúbenosť aj v rámci vlastnej strany - Konzervatívnej aliancie, resp. jej súčasti, ktorou je Aliancia budovateľov islamského Iránu - klesá. Zlá ekonomická situácia, násilné potlačenie protestov armádou a uväznenie stoviek demonštrantov, medzi inými aj známych prominentov a účastníkov islamskej revolúcie v 1979, mu na popularite rozhodne nepridali.
[viac +] |
|
| Ekonomické konflikty ako nový prvok politických vzťahov medzi Bieloruskom a Ruskom |
| Pavel Usov | 24.08.2009
|
|
|
|
Obchodné vojny a diplomatické konflikty sa stali jednými z najdôležitejších prvkov novej paradigmy rusko-bieloruských vzťahov. Nehľadiac na všadeprítomné a neustále vzájomné ubezpečovania o večnej láske a priateľstve medzi Moskvou a Minskom, „bratia" si permanentne pripravujú nepríjemné prekvapenia. Bielorusko čoraz častejšie prejavuje zdržanlivosť a nechuť podporovať Rusko v otázkach zahraničnej politiky, ktoré sú preň dôležité. Ba čo viac, vyhlasuje, že má vlastné zahraničnopolitické priority. Napriek tomu, že Aleksandr Lukašenko sa k Rusku „otáča" zaujímavou časťou tela, naďalej s nadšením hovorí o vernosti „staršiemu bratovi": „Nemáme čo skrývať. Sme absolútne úprimní vo svojej politike vo vzťahu k Rusku." Na druhej strane Moskvu už ubezpečenia Minska neuspokojujú a úkroky smerom k Západu dráždia...
[viac +] |
|
| Konsolidácia ropného priemyslu v strednej Európe pod taktovkou ruských spoločností |
| Peter Ševce | 14.04.2009
|
|
|
|
Ruské spoločnosti ťažiace ropu a zemný plyn sa už dlhší čas snažia o prienik do spracovateľskej časti energetického reťazca. Vertikálne integrovaný biznis, ktorý sa snažia docieliť, je logickým krokom a z ich pohľadu rozumnou obchodnou stratégiou. Znamená získanie majetkových účastí nielen v ťažbe uhľovodíkov, ale aj v ich preprave a spracovaní na konečný produkt. V plynárenstve je najaktívnejší ruský koncern Gazprom, ktorý počas posledných rokov vo viacerých krajinách získal prístup ku koncovým odberateľom zemného plynu (1). O apetíte ropných firiem, ktorých je v Rusku väčší počet, sa doteraz hovorilo hlavne vo verbálnej rovine a nepriamo. Je však známe, že ambiciózne v hľadaní stredoeurópskych spracovateľských kapacít doteraz vystupovala spoločnosť LUKoil (2)...
[viac +] |
|
| Rozštiepenie európskeho jadra – Siemens opustil francúzsku Arevu kvôli ruskému Rosatomu |
| Katarína Mózová | 11.04.2009
|
|
|
|
Začiatkom marca t.r. nemecká spoločnosť Siemens a Ruská federálna agentúra pre jadrovú energiu ROSATOM oznámili podpísanie dohody o vytvorení spoločného podniku (joint ventures), s cieľom „stať sa svetovým lídrom na trhu jadrovej energie". Táto správa okamžite vyvolala negatívnu reakciu doterajšieho lídra a partnera Siemensu - francúzskej spoločnosti Areva, s ktorou sa Siemens „rozišiel" len niekoľko týždňov predtým. Dôvodov, ktoré viedli k rozpadu úspešného európskeho jadrového tandemu, je viacero. Otázka však znie, ako tieto udalosti ovplyvnia situáciu v odvetví, ktoré po útlme boomu biopalív a minuloročných rekordných cenách ropy zažíva svetovú renesanciu, a taktiež nakoľko sú opodstatnené obavy niektorých politikov (2) z ohrozenia energetickej sebestačnosti Európy či jadrovej bezpečnosti vo svete.....
[viac +] |
|
| Expanziou proti kríze. Kedy Gazprom znova svojim partnerom vypne plyn? |
| Juraj Marušiak | 26.02.2009
|
|
|
|
Hoci rusko-ukrajinský konflikt v januári 2009, ktorý vyústil do zastavenia dodávok zemného plynu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre ostatné štáty, ktoré sú závislé od tranzitu tejto energetickej suroviny cez jej územie, sa podarilo pod tlakom Európskej únie (EÚ) ukončiť uzavretím dohody medzi oboma štátmi, nie je vylúčené, že podobná situácia, v dôsledku ktorej museli viaceré štáty EÚ čeliť vážnym ekonomickým problémom, sa nebude opakovať. Samotný konflikt a okolnosti, ktoré s ním súviseli, upozorňujú na viaceré otvorené otázky, ktorým bude musieť Európa v najbližších rokoch čeliť a ktoré doposiaľ ignorovala. Hneď prvou otvorenou otázkou je, do akej miery si výzvy, ktoré z udalostí v januári 2009 vyplývajú, vôbec uvedomuje. Bezprostredné výzvy pre Európu vyplývajú z vnútropolitického vývoja na Ukrajine, ktorý je do...
[viac +] |
|
| Plynárenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou a jeho vplyv na energetickú politiku Poľska |
| Juraj Marušiak | 08.02.2009
|
|
|
|
Väčšinu, takmer tri štvrtiny svojej spotreby zemného plynu Poľsko pokrýva dodávkami z plynovodu Jamal, len zvyšná štvrtina tejto suroviny prúdi ukrajinskými plynovodmi. Preto zastavenie dodávok plynu pre Ukrajinu, ku ktorému pristúpil ruský koncern Gazprom v januári 2009, postihlo poľskú ekonomiku menej, ako ostatné štáty, závislé od ruských energetických surovín, napr. Bulharsko a Slovensko. Problémy s dodávkami zemného plynu však uzavretím dohody na úrovni premiérov Ruska a Ukrajiny Vladimira Putina a Julie Tymošenkovej neustali. Z ukrajinského trhu bola vytlačená dcérska spoločnosť Gazpromu RosUkrEnergo (RUE), ktorá plnila úlohu sprostredkovateľa pri dodávkach pre plynu Ukrajinu. Zásoby plynu, ktoré skladovala na Ukrajine, prevzala ukrajinská štátna distribučná spoločnosť Naftohaz...
[viac +] |
|
|
|
|
|
