|
| Sú sankcie nástrojom demokratizácie Bieloruska? |
Pavel Usov | 11.03.2010
|
 |
|
|
Otázka sankcií proti bieloruskému režimu sa znova ocitla na programe dňa. To znamená, že demokratizácia Bieloruska, na ktorú sa tak spoliehala Európa, sa skončila úspešným zlyhaním. V skutočnosti žiadna demokratizácia sa nikdy nezačala a ukázalo sa, že všetky hlboké úklony Lukašenka smerom k EÚ zostali iba poklonami, a aj to nie veľmi neohrabanými. Prezident Bieloruska si nezvykol ohýbať chrbát pred Západom, iba pred očami „staršieho brata" si dovoľuje takú slabosť. Demokratizácia Bieloruska je pekný mýtus, vytvorený Európou pre vnútorné potreby, v ktorý sama uverila a zrejme ešte naďalej verí. Európska únia dúfala do poslednej chvíle, že situácia v Bielorusku sa zlepšuje, že tento proces
je nezvratný...
[viac +] |
|
| Reforma bezpečnostného sektora (SSR) „po slovensky“ |
| Jozef Ulian | 3.12.2009
|
|
|
|
Reforma bezpečnostného sektora (Security Sector Reform, ďalej len „SSR") v duchu terminológie Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizácie spojených národov (OSN) je zásadná pre budovanie štátu („state-build") a pre fungovanie dobre spravovanej spoločnosti. Je logické, že Slovenská republika ako mladý štát potrebuje budovať štát a formovať aj občiansku spoločnosť, aj národ viac než iní. Bezpečnostný sektor je fundamentom každého štátu, preto sa neodporúča iba mechanické preberanie reforiem zo zahraničia. Dokonca ani vo formáte V4, kde je spoločným menovateľom blízka minulosť, prístupy ani stratégie SSR si nie sú navzájom podobné. Je dôležité študovať..
[viac +] |
|
| Úspechom Vyšehradu je, že doposiaľ nezanikol. Bilancia zahraničnej politiky Poľska dva roky po predčasných voľbách |
| Juraj Marušiak | 05.10.2009
|
|
|
|
Problémom kontinuity a diskontinuity v zahraničnej politike Poľska po parlamentných voľbách, konaných na jeseň 2007, sa zaoberá rozhovor s politológom Grzegorzom Gromadzkým a s poslancom Európskeho parlamentu za opozičnú stranu Právo a spravodlivosť (PiS) Pawłom Kowalom. G. Gromadzki pôsobí ako vedúci programu medzinárodnej spolupráce v Nadácii Stefana Batoryho, kde sa zaoberá najmä problematikou tzv. východnej politiky Poľska a Európskej únie. P. Kowal pracoval ako expert pre otázky tzv. východnej politiky v Centre medzinárodných vzťahov (CSM) a v rokoch 2006 – 2007 zastával post štátneho tajomníka v Ministerstve zahraničných vecí Poľskej republiky. Pozorovateľovi zvonka sa zdá, ako keby o Poľsku veľmi...
[viac +] |
|
| Zrádza Belehrad záujmy kosovských Srbov? Interview so štátnym tajomníkom Oliverom Ivanovićom a s lídrom kosovských Srbov Markom Jakšićom |
| Martin Braxatoris | 10.09.2009
|
|
|
|
Oliver Ivanović je štátnym tajomníkom srbského ministerstva pre Kosovo a Metohiju. Je členom Sociálno-demokratickej strany, bývalým predsedom Srbskej národnej rady Kosovskej Mitrovice a bývalým lídrom kosovských Srbov. Je veľmajstrom karate a počas vojny bol aktívnym vodcom srbskej domobrany na severe Kosova. Bol členom vyjednávacieho tímu v medzinárodných rokovaniach o statuse Kosova. Marko Jakšić je podpredsedom Združenia srbských obcí Kosova a Metohije a faktickým lídrom kosovských Srbov. Je členom Demokratickej strany Srbska Vojislava Koštunicu a lekárom na ortopedickej klinike nemocnice v Kosovskej Mitrovici, v ktorej donedávna pôsobil ako riaditeľ. Bol členom vyjednávacieho tímu v medzinárodných rokovaniach...
[viac +] |
|
| Príčinou prepadu stredoeurópskych mien absencia domáceho kapitálu a zlá štruktúra zahraničného obchodu |
| Katarína Mózová | 27.07.2009
|
|
|
|
Finančná kríza akoby vyvracala niektoré dlhodobo platné a donedávna nespochybniteľné ekonomické teórie. Počas krízy sa aj pôsobenie neviditeľnej ruky Adama Smitha stáva neviditeľným a inak racionálne správanie jednotlivcov zhoršuje situáciu celej spoločnosti. Napriek tomu, že od jesene 2008 svetovú tlač zaplavujú články a analýzy zdrvujúceho dopadu krízy na západné štáty a ich finančný sektor, kríza tvrdo zasiahla aj stredoeurópske ekonomiky a odhalila mnohé ich slabiny. Predovšetkým ich závislosť na vývoze priemyselnej produkcie závislej na drahom importe a v neposlednom rade štruktúra ich finančných trhov.Stredoeurópsky finančný trh je z viac ako 70 % ovládaný úzkou skupinou západoeurópskych bánk. Do regiónu ich prilákala sľubná perspektíva rastu.
[viac +] |
|
| Moldavsko: revolúcia pokračuje? |
| Pavel Usov | 30.05.2009
|
|
|
|
Pochopiť podstatu nedávnych udalostí v Moldavsku nie je možné bez znalosti špecifík politického systému tejto krajiny. Prvá politická osobitosť republiky spočíva v tom, že Moldavsko je jediným štátom v postsovietskom priestore, v ktorým v priebehu posledných ôsmich rokov vládne Komunistická strana Moldavskej republiky (PCRM). Na jej čele stojí súčasný prezident Vladimir Voronin. Je však pravdou, že všetci doterajší prezidenti Moldavska, t. j. aj prvý prezident Mircea Snegur a Petru Lucinschi boli takisto bývalými členmi komunistickej strany a vo svojej politickej filozofii sa od seba výraznejšie neodlišovali. Napriek tomu je to práve Voronin, ktorý sa priamo opiera o komunistickú stranu, s pomocou ktorej pevne ovláda krajinu.
[viac +] |
|
| Investori odídu a nám zostanú národnostné ťahanice. Rozhovor s maďarským historikom Lászlóm Szarkom pre DespiteBorders.com |
| Juraj Marušiak | 28.04.2009
|
|
|
|
Maďarský historik László Szarka pochádza zo slovenskej Galanty a na bratislavskej Univerzite Komenského študoval odbor história. Pracoval v Slovenskej akadémii vied, kde pôsobil o. i. aj na jej detašovanom pracovisku v Budapešti. Po roku 1978 pracoval v Historickom ústave Maďarskej akadémie vied. Od roku 2001 je riaditeľom Ústavu pre výskum národnostných menšín pri Maďarskej akadémii vied. Predmetom jeho výskumu sú dejiny Slovenska, slovensko-maďarské vzťahy a problematika národnostných vzťahov v strednej Európe v širšom kontexte. Hneď prvý spor v slovensko-maďarskej diskusii o menšinovej problematike sa týka terminologického označenia. Kým Slováci, podobne ako aj Česi, hovoria o „národnostných menšinách", maďarskí experti aj politici hovoria o „národných menšinách."
[viac +] |
|
|
|
|
|
