|
| Záujem o ruské skúsenosti v oblasti vojensko-vlasteneckej výchovy prejavujú len Srbi a Slováci: Alexander Kravčenko v rozhovore pre DespiteBorders |
Michal Ondrejčík | 10.10.2011
|
 |
|
|
 Alexander Alexandrovič Kravčenko je
vedúcim projektu „Stjag“, ktorý zjednocuje vojensko-vlastenecké kluby na
území bývalého ZSSR. Redakcia portálu DespiteBorders.com sa už
rozprávala s Alexandrom A. Kravčenkom v súvislosti s jeho ďalším
projektom – Kosovským frontom. V redakcii DespiteBorders.com sme sa
opätovne rozhodli ho kontaktovať a pokračovať v našej úspešnej
spolupráci. Tentoraz sme sa s ním rozprávali o vojensko-vlasteneckej
výchove...
[viac +] |
|
| Bielorusko zmenilo svoju vonkajšiu nerovnováhu na vnútornú |
| Ahniya Asanovich | 10.10.2011
|
|
|
|
 Mocenské ambície nútia opäť bieloruskú vládu si voliť zlé priority.
Perspektíva hospodárskej biedy nezabránila bieloruským činiteľom
masívne míňať verejné financie a zároveň zvýšiť verejné výdavky pred
prezidentskými voľbami v decembri 2010. Nakoniec Bielorusko je svedkom
hospodárskeho zlyhania spôsobeného finančnou krízou, devalvácie
bieloruskej národnej meny, nedostatku zahraničnej meny, prudkého nárastu
cien a naliehavej potreby zahraničných pôžičiek
[viac +] |
|
| Príčinou radikalizácie opozície je priama účasť politického centra v miestnych bojoch: Enver Kisriev v rozhovore pre DespiteBorders |
| Michal Ondrejčík | 20.05.2011
|
|
|
|
Enver Kisriev je ruský sociológ, expert na otázky týkajúce sa Kaukazu. Je vedúcim kaukazského sektoru Centra civilizačných a religióznych štúdií Ruskej akadémie vied. Je expertom na etnokultúrne a spoločensko-politické problémy moderného Dagestanu. V 90-tych rokoch pôsobil ako poradca predsedu Ľudového zhromaždenia Dagestanskej republiky. V interview pre portál DespiteBorders.com sme sa s ním rozprávali o povahe konfliktu na severnom Kaukaze a možnostiach riešenia hlbokej sociálnej, hospodárskej a politickej krízy na tomto území. Ako možno nazvať konflikt, ktorý v súčasnosti prebieha na severnom Kaukaze? Je to boj s terorizmom/banditizmom? Alebo je to (latentná) občianska vojna? Prečo? Občianska vojna...
[viac +] |
|
| Bielorusko a Rusko – viac ako skutoční obchodní partneri? Rusko od seba oddelilo „emócie“ a „obchod“ vo svojich geopolitických projektoch s Bieloruskom |
| Ahniya Asanovich | 20.05.2011
|
|
|
|
 Duch zväzového štátu medzi Ruskom a Bieloruskom stále blúdi v sálach
Kremľa, aj keď už nepôsobí na ruských činiteľov ako niečo
uskutočniteľné. Myšlienka postupného začlenenia Bieloruska do Ruska –
atraktívna pre ruských činiteľov cez projekt zväzového štátu,
sa objavila v roku 1999 a stratila svoj zmysel v tomto smere v 21.
storočí z pohľadu bieloruských činiteľov, ktorí by nepripustili
stratu štátnej suverenity. Tak by sa z zväzového
štátu mohlo stať „strategické nedorozumenie“ medzi Bieloruskom a
Ruskom. Likvidáciou zväzového štátu by sa poškodil politický
obraz Ruska a Bieloruska na medzinárodnej scéne a projekt by
získal symbolickú váhu, ktorý by bol navyše umelo vytvorený spoločnou
propagandou...
[viac +] |
|
| Európske (demokratické) štandardy sa podľa Lukašenka nezhodujú s bieloruskými reáliami a preto sú pre Bielorusko nepodstatné |
| Ahniya Asanovich | 22.02.2011
|
|
|
|
Mýty, ktorým sa verí majú tendenciu sa stať skutočnosťou – George Orwell
Európska únia je založená na rešpektovaní ľudských práv, slobôd, demokracie, rovnosti a na princípoch právneho štátu, ktoré vytvárajú Európske demokratické štandardy. Byť „soft power" znamená uznávať morálne hodnoty .EU nemôže ponúknuť tretej krajine žiadnu politickú alebo hospodársku integráciu skôr, kým táto krajina nebude dodržiavať demokratické štandardy a hodnoty (1). Ešte stále niektorí lídri realizujú svoju autoritatívnu vládu, čím spochybňujú univerzálny charakter európskych...
[viac +] |
|
| Podkarpatská Rus alebo nový sused na obzore? |
| Michal Ondrejčík | 01.08.2010
|
|
|
|
V nasledujúcich riadkoch bude reč o republike, ktorá sa usiluje paralelne konkurovať ukrajinskej moci v Zakarpatskej oblasti. Dôvodom jej vzniku je fakt, že Ukrajina od roku 1991 ignoruje požiadavky podkarpatských Rusínov, ktorí sa v referende v roku 1991 s väčšinou 78, 2 % vyslovili za štatút špeciálneho samosprávneho administratívneho územia. Dodnes táto autonómia podkarpatských Rusínov ostáva nerealizovaná. Po mnohých pokusoch o vyjednávanie s ukrajinskými predstaviteľmi sa rusínsky aktív dňa 1. decembra 2008 rozhodol vyhlásiť obnovenie predsovietskeho štatútu republiky Podkarpatská Rus, keďže podľa rusínskych predstaviteľov Československo už neexistuje a jedinou cestou...
[viac +] |
|
| Súčasné migrácie z Arménska: faktory a vývoj |
| Tigran Aleksanyan | 24.03.2010
|
|
|
|
V podmienkach prehlbujúcej a intenzívnejšie sa rozvíjajúcej medzinárodnej ekonomickej integrácie sa oveľa väčšia pozornosť pripisuje problematike medzinárodnej migrácie ako jednému z faktorov a determinantov globálneho svetového hospodárstva súčasnosti a budúcna. Migrácia je v súčasnosti nielen ekonomickou, ale aj citlivou politickou otázkou mnohých priemyselne rozvinutých krajín sveta v národnej a medzinárodnej rovine. Približne 200 miliónov ľudí v súčasnosti žije mimo svojej domovskej krajiny, prevažne v Ázii, čo predstavuje menej ako 3 percentá celosvetovej populácie. Arménsko je tranzitívnou krajinou, ktorej štruktúra hospodárstva je závislá práve na výrobnom faktore práce...
[viac +] |
|
|
|
|
|
